St:Clear sky-6°C4.3m/s
0mm
Št:Clear sky-7°C0.7m/s
0mm
Pi:Clear sky-7°C0.7m/s
0mm
Weather forecast from yr.no
Hotel Vrsatec WebCam
hrad Vršatec PDF Print E-mail
There are no translations available.

Teoreticke rozmiestnenie hradu Teoreticke rozmiestnenie hradu
Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách - Vršatských bradlách. Patril do skupiny strážnych hradov, ktoré v 13. storocí zabespečovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi jednotlivými častami hradu sú velké prevýšenia. Impozantný výškový rozdiel zaisťoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.
Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storočí vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Postupne vystriedal viacerých majiteľov. V roku 1392 patril Stiborovi zo Stibotíc, neskôr kráľovnej Barbore, kráľovnej Alžbete, ako aj iným šlachtickým rodinám. Na jedno storočie sa ujala hradu aj rodina Slopnajovcov, ktorá sa začala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na čast dochovaného inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku 1574, kedy bol majiteľom hradu gróf František Jakušic. Podľa tohto zoznamu zbrojné vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného prachu. Na stážnici nad bránou bolo 8 kopijí. Nasleduje siahodlhý inventár nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na sviečky, dverné zámky, povrazy a putá, zásoby potravín pre hradnú posádku. Hrad mal vastnú pekáreň a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koče a jeden hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlčatá. Okrem provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne, drábi a dvaja pivovarníci. Hrad vrsatec na dobovej pohladnici na dobovej zo zaciatku 20 storocia Hrad vrsatec na dobovej pohladnici na dobovej zo zaciatku 20 storocia
Provizór mal štvrtročne 36 zlatých dukátov, zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec poskytoval bezpečnostné útočisko svojím majiteľom a okolitéj šľachte v roku 1663, keď desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na tento hard netrúfali a ani naň nezaútočili. V čase prechodu tureckého vojska sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom. Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehľadali úkryt, ale naopak - hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa podpisoval aj ako "dedičný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Počas rákociovského povstania v roku 1703 sa na Vršatci opät ukrývala pred povstalcami kráľovi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení Vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa Vršatec stal pevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec Vršatského hradu..
hrad Vršatec

Hrad Vršatec, patriaci medzi najvyššie položené, je typickou ukážkou

stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách -

Vršatských bradlách. Patril do skupinz strážnych hradov, ktoré v 13. storocí

zabespecovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je charakteristický

nielen tým, že je z troch strán úplne nedostupný, ale aj tým, že medzi

jednotlivými castami hradu sú velké prevýšenia.

Impozantný výškový rozdiel zaistoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu.

Vršatec sa už v roku 1244 spomína ako jednoduchý objekt, vybudovaný ešte

pred vpádom Tatárom. Hrad v 14. storocí vlastnil Matúš Cák Trenciansky.

Postupne vystriedal viacerých majitelov. V roku 1392 patril Stiborovi zo

Stibotíc, neskôr královnej Barbore, královnej Alžbete, ako aj iným

šlachtickým rodinám. Na jedno storocie sa ujala hradu aj rodina

Slopnajovcoc, ktorá sa zacala podpisovat priezviskom Vršatský. Aby sme mali

predstavu, ako sa vtedy na hrade žilo, pozrime sa na cast dochovaného

inventáru a výkazy o platoch panského služobníctva z roku +týc, kedy bol

majitelom hradu gróf František Jakušic. Podla tohto zoznamu zbrojné

vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek a poldruha libry pušného

prachu. Na stážnici nad bránou bolo á kópijí. Nasleduje siahodlhý inventár

nábytku a kuchynského riadu. Z ostatného zariadenia to boli stojany na

sviecky, dverné zámky, povrazy aputá, zásoby potrvín pre hradnú posádku.

Hrad mal vastnú pekáren a dokonca aj mlyn a pivovar. V podzemí hradu boli

rozsiahle vínne pivnice. V koniarni bolo 30 koní, dva panské koce a jeden

hintov. Na hrade držali aj pár skrotených vlkov a dve vlcatá. Okrem

provizóra a jeho zástupcu tu boli kastelán, strážcovia pri dolnéj bráne,

drábi a dvaja pivovarníci. Provizor mal štvrtrocne 36 zlatých dukátov,

zástupca 10, kastelán 7, strážca 9 a drábi po troch zlatých. Vršatec

poskytoval bezpecnosé útocisko svjím majitelom a okolitej šlachte v roku

1663, ked desattisícové turecké vojsko prepadlo Považie. Turci si však na

tento hard netrúfali a ani nan nezaútocili. V case prechodu tureckého vojska

sa na Vršatci ukrýval aj palatín František Vešeléni so svojím sprievodom.

Pri povstaní Imricha Thökölyho tu však povstalci nehladali úkryt, ale naopak

- hrad podpálili. Posledným z rodu Jakušišovcov bol Imrich, ktorý sa

podpisoval aj ako "dedicný pán Vršatca, Oravy a Lietavy". Pocas

rákociovského povstania v roku 17O3 sa na Vršatci opät ukrývala pred

povstalcami královi naklonená šlachta. Rákociovské vojská hrad obkľúčili a

čakali, kým hrad dobrovolne vydajú, čo sa aj nakoniec stalo. Po obsadení

vršatca sa Rákociho prívrženec Mikuláš Mdočáni ujal hradu. Po trenčianskej

bitke, začíatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský

hrad. po niekoľkých dňoch pre zlé vojenské podmienky a nedostatočné zásoby

Madočání hrad vydal. Stalo sa tak po dohode s cisárskym velením a po

zaručení voľného odchodu. Cisárske vojsko, ktoré hrad obsadilo, podmínovalo

jeho budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa

Vršatec stal poevnosťou v rukách povstalcov a to bol vlastne koniec

Vršatského hradu..
 
| Projekt EÚ || Site Map || Partneri || (c)2011 Beco || Nahláste chybu || valid xhtml || valid css |
| Last update :03 August 2016 |